Eiqui-bô, dapè Cluuzon, un viegge lh'èro un moulin
qu'a l'our' dâ chalendòls â viròv' nèüt e matin.
La prez' dë sa bealierò il èr' prê dâ gourè:
chaut ou freit qu' la fazesse, l'aego î mancòv' jamè.
Un palment èr' pla melio e l'autre per lë gran,
un èro pla poulento e l'autre per lë pan.
Së pèü d ròbbo plâ bèstia la lh'èr' da moulinô,
la restiò ben plû simple: l'èr' pâ da buratô.
Da Flandre e dâ Viaaret, da D'lae lou Rioû, d' la Cleò,
froument e barbareà î charjovoun s la leò.
Chalenda s'aprouchovoun, la ventiò alour' pensô
d'aguee pèü la farino per fâ calca fournô.
Lë mouliniè â pëzòvo lë gran e â l'agachòvo:
s'al aviò pâ d charboucli, lë moulin enchaminòvo.
Aprê l'aguee reglà, e së pâ d frec martlà,
â faziò d bèll' farino, belle së mequè d blà.
La farin' moulinô il aniò separô;
î pasiò â buròt quë lh' pensiò a la seasô.
La prumiero èr' plû blancho, il avio pâ d rioundin,
la sëgond' rendiò d mèi, pâ tan d breen e d semoulin.
La rucho, l'entremeò, lâ peira e l bartavèl
faziôn tut soun travòlh sens' pèü fâ tan d bourdèl.
Ma cant din la calouso la lh'èro pâ mèi d bla,
lë sounalhin sounòvo, e â sounòv' da enrabià.
Lë Sère e la Greizolo, l Faè e l P'ci Faè
aviôn d'cò soun moulin, e l'èr' quel dâ Bergiè.
La lh'èro pâ tan d'aego perquè lh'er' pâ Cluuzon,
ma quèll' dâ rioû bastiò per fâ virô l roudon.
Per la meità d nouvembre on per Sento Catlino
lë Faeoulin per temp butiò soun bla en farino
qu', a soc' diziô loû velhs, pel iourn dë Sent'Andrè
lë frèit monto en carè e l rioû â goutarè.
S lh'a pâ d'aeg', buvou d'aego, s l'ha d'aego, buvou d vin,
diziò quee mouliniè qu' faziò virô l mulin.
Së l'èr' temp d'esuutino, la vitto î s faziò duro,
la lh'èr' pâ mèi l'intraddo d loû soldi d la mouduro.
L'èr' pâ fasile alouro pouguee gaagnô la micco,
la s troubiò pâ d travòlh, la s parlòv' pâ d fabricco.
Feriè ou mouliniè, sartour ou courdouniè,
tut î charchòvou alouro d'emprenne un bon meetiè,
Ma s'un vouliò minjô, tou queen sufiziò pô,
loû champ e lâ garigga la ventiò sëmënô:
granet, lentillha e eorge, froument ou barbareà,
là s troubiò pâ un bariol que fosse pâ esartà.
Per queen mequè â Viaaret la lh'aviò doû moulins,
tut î s faziòn soun pan, lâ torta e loû grisins.
Ma èür' din la valaddo la n'i a, creouc, pâ mèi gî.
S la vòe arant parelh, sau pô 'nt la vòe fënî.
commenta