Ricou 'd Boudouiri (Mattio Enrico n. 1917) - Testimonianza del 16 marzo 2000

 

   Mi siou anà a scolo a Santalàrt e pe pré a la Vilo. A Santalàrt i faxiën mac fin a terso e dal '25 o '26 eriàn ën trantun.

Ën couarto anëriàn a la Vilo. Ën tanti c'arian anavën drap dë mezdì e apré niezdì. Më rëcordou dë doue magistre: uno l'ero Depetris dë Banhuël, l'àouto l'ero Mëlan dë Bardze. La Depetris lh'ero bravo, piazënto, i me voulìo ën bën! Ëmparavou: së la majistro i vou vol bën ëmparà dë mai.

   Lh'ero cò lou banc 'd l'aze quë l'ero l'ultim: qui quë sabiën pa lhi butavën ën tal banc dë l'aze.

 

Pin Jouloumin (Aimar Giuseppe 1925 - 2000) - Testimonianza del 28 dicembre 1998

 

   Ma mare më dixìo quë cant ilh lh'ero dzouve, a San Guilhèrme lh'ero pancà lë scolo e lh'ero anà a scolo du o tre uvern aval achì ënt no vòouto di Crouquét.

   Për fa lë scolo a San Guilhèrme lh'aviën mësurà da la çimmo dë la Coumbo a vënì aval e da la çimmo dë Narlonc a vënì aval, ënt lh'ëstavën d'uvern, e pe lh'an tsërtsà dë fa lë scolo achì al meç, quë la sìe comout për tuts. L'oourìo tout-sà fàlo outo chi për l'ubac, ma l'ero trop a l'ënvers, alouro i s'erën tëngù outo përqué lh'oougué agù almenou lei fachadde al soulelh.

   Anariàn a scolo dran dë mezdi e apré mezdì, da du bot a catr'oure. E mi sai pa së avìou co fai lou biriquin o quë stavou pa ferm, i m'avìo mandà dëreiri dë la lavanho. E achì dëreiri, ën tal cantoun stavou co pa mai férm, lh'àouti më dëgaravën mi e pe i rîën. Parelh lh'àouti i soun tuts anà vio e mi e Coustan sën stà ën preizoun: la magistro lh'à chavà l'us e lh'é anà dësoubbre. E pré la vënio scalabrunèt, së vé qui së rëcourdavo papù e i nou vënìo papù dëschavànou. Coustan al më di: "A mi dieurmou pa içì, së vos vënì vën e sënò duërm achì, mi vaou a meizoun". Arlà subìt durbì la fënestro, lh'ero ën bel baroun dë nèou e "opla" aval e mi siou anà apré.

 

Pin dal Mér (Reinaudo Giuseppe n. 1922) - Testimonianza di settembre 1999

 

   Sìou anà al Sère e pé sìou cò anà a la Vilo a scolo, përqué al Sère lh'ero parelh dë dzënt. Avian lei catèle dë bosc,  sai quë lh'ero la neou duro, së sëtarian su e tè nà lhi cravioun!

   Alouro l'ero bel përqué lh'ero bën pieno quë l'scolo lai e ënveche euiro viè, la vënërè pei mai pi.