Z'é 'nà per lou coulòou findi a siò cuno

chàoudo: Roccho La Cuno,

z'é stà a boucà e duèrme, duèrme e boucàa,

que z' é lou vive miéi, lou miéi treiàa,

aquél di goch e di minàa;

e vihìo, vihìo i desavèers

di Rèire de l'escartoùn desmèers,

vihìo i parpaioùn bisàsse,

fa' guèggou, mounne e chasse,

i vihìo bisà Roccho La Cuno,

bisà l'àigo dar biàal, la gravello que runo,

vihìo tucchi i parpaioùn qu'han siò cuno

din en ti fioùr di desavèers

di Rèire de l'escartoùn desmèers,

e se crihìo d'avisà siò màìre

quouro i chantavo a l'aire:

-Fai pa la grimmo que te vén la bimmo,

duèrm se la pimmo e vòles a la simmo,

parpaiounòt, minquiàgge, bòouco 'n bot -;

vihìo amoùn amoùn

lou biàl faa bùrde i-àidre a siò chançoùn,

l'àouro faa bùrde i-àidre e i parpaioùn;

vihìo la nouèch, lo nouècchou, sempe aquél douècch:

vièi, nòou aquél, viéio e novo la nouècch:

e la grinoùr de la pèiro s'ero faccho cuno

per cunà l'àigo dar làbi, cunài la luno;

Roccho La Cuno, roccho di mai grinoùse,

'ma 'n chan, en mìnnou que te rùit la chambo,

bòouco na vaccho que te vén aràmbo

per fasse mouse.

E lou réi di sarvàn, boùrre, sarvàgge,

quouro siò barmo z'èro bén trechìo

a chabbro, a chatalìno içi venìo;

e lou bountiàven, lou cunàven, niàgge,

siè sarvanòt, e aloùro tout durmìo;

e souletto vihiàvo sout la luno

Roccho La Cuno.