Mî cari frairi dë lengo,
l'ê la 5° vê quë nou fèten la Valaddo, la primmo foro 'd la val Cluzoun. Speroummo qu'la sìe la primmo d'uno lonjo "serie" perqué la Valaddo î coumenso dâ cumun d'lâ Porta, î coumprent Prâmol e tuti sî cit aftuent dë dreito e dë snétro dâ Cluzoun. E lê la tèrzo vê qu' la 's fai lâ founsion relijouza mécle, ooub lou mnistre e lou preire. A moun avîs, eison l'ê un element pouzitìou perqué nouz an pâ moc un soulét patouà ma 'd cò un soulét Boun Diou.
La Valaddo cò qu't ann à fait un councouërs për dë coumpounimënt ën patouà. Lî prèmmi soun ità dounà a la fin dë l'eicolo. La lei èro 75 councourënt e lî primmi dui clasificà ilh èrën dë Fenêtrella e dë Prâmol. Da la val Germanasco, salvo l'eicolo latino dâ Poumaré, la lei à mai ità gnun. Euiro nouz an lou magistre Enzo Tron qu'à coumënsà a fâ eicolo ën patouà ai meinâ 'd Prâl, ma la m' fërìo bèn plazér quë 'd cò â Prìe la lei fouse calcun qu' voulountariamënt fezése calcozo 'd samblabble.
Nou soun tuti d'acordi (creiou) a dire quë për primmo cozo lou patouà ëntërìo jo parlâ-lou ën meizoun, cant l'ê pousibble. Perqué l'ê si bèl encountrâ-se e salutâ-se ën la lengo 'd notri paire, ërcounouise-se fraire, filh d'uno stéso raso e d'un méme peupple, dë quë peupple prouvënsâl mountagnin qu' vôl pâ se laisâ eiquichâ ma dì a tuti sa voulountà 'd vìoure e d'èse, sënso ërnounchâ a l'eritagge 'd sî vélh. E 'd cò
lî jouve î sàppiën anâ ëncontro a lour avenî sënso idea baravantana, ma soulidde e bèn enreizà s' la tèro 'd lour paire coum lî mèlze s' lâ notrâ mountaggna.
Finisou ën dizent mersì a la Valaddo p'r aguê voulgù fâ sa feto â Prìe.