La blagga dë Barbou Zidor Lèssi.
L'èro unë diamenjo matin dâ mee dë juinh. Coumà d'abituddo, apeno èec vit aribô lë journ, siouc sautà bô dâ lèit, më siouc batù un uoû aboù d'aego frecho, èec pree moun dòlh, lë couliè, la martëlèuro e siouc partì anâ seô.
La proumetiò ben, l'èro tout sëren, la tiròvo un pauc d'aurètto dâ caere dâ Chardounè, e tout queen la faziò pensô quë lë temp al èro â bèl e pròppi endicà per coumensô a fënô. Mi, dâ luns â sande, travalhòvou viò, e alouro proufitòvou dë la diamenjo matin per seô, dë maniero quë, së lë temp acoumpanhòvo, moun Arsullo e loû mossi il aviôn dë travòlh per un pauc dë la semòno a arbaatâ fen.
Quee matin aviouc dësidà d'acoumensô a seô â Plantèlmi, adont n'èec un bê toc, unë caranteno dë taula, e pâ pèu tant dë bon seô, perquè l'ero plen dë darbouniera e tout coujà da lâ ialina. Ma, din qu'loû temp eelòe pâ ren më faziò pau, èrou jouve e courajoû, e pèu aviouc unë pravèllho coumà dòlh quë, së ben martëlô, î talhòvo coumà un razour.
Aribà â prà, më siouc chavà la vesto, me siouc ecursà lâ manja dë la chamizo, èec ben emoulà moun dòlh e aprê èec atacà a seò aboù boun' vèllho.
Cant moun Arsullo, eiquì-arant v' lâ ôth oura, il î venguò më pourtô deejun, n'aviouc jò seà un bê toc; ma darierëment moun dòlh â talhòvo pâ mèi gaere, dëcò perquè aviouc achapà calca darbouniera e la më l'aviò tout arverchà. Eec ben pensa alouro dë minjô un boucon dë pan e pèu dë martëlô moun dòlh, dë maniero qu'aprê aguee finì quee prà, sariouc pèu encòro anà seô unë pèso â Plantelmi d'avòl. E parelh èec faet: èec apunchà la martëlèuro sû un saret dâ prâ adont l'èro encòro da seô, ma adont la së martëlòvo ben perquè lë teren èro plû dur; aprê aguee ben aprimà moun dòlh, më siouc torno butà en chamin e din pâ gaere èec finì moun toc. Aprê aguee bëgù un viegge e m'èse arpauzà un moument, prènnou ma vèsto, moun dòlh e moun couliè e m'enchaminou per anâ seô â Plantèlmi d'avòl.
Fauc unë sentano dë mèttri, pèu m'avizou d'aguee esubleà la martëleuro apounchô din lë prà adont aviouc martëlà. Tornou alouro tout dë suitto arèire per anâ la prènne, ma charcho quë të charcho, la martëlèuro eiquì a soun post î lh'èro pâ mèi: la lh'èro plû quë lë martèl.
O dëmoni! Qui a pougù më pourtâ viò la martëlèuro? Siouc arè iità eisì, èec pâ vit pasâ nun, moun Arsullo il èro jò viò cant mi èec agù finì dë martëlô: coumà së poo-lò? Ah, setto il ee dròllo. Puro, siouc ben sëgur dë l'aguee plantô eiquì, dë caere qu'l'esëgoero. Soon l'ee pâ pousibble, eisì la lh'a loû soursiés.
Sabiouc pâ mèi so quë nen dire cant la m'ee vengù l'iideò dë foutre un caus aaz endònh qu'èroun eiquì a l'aviron. Siouc restà bèlle couion: ma martëlèuro il èro eiquì dëdin louz endònh, â mèi dë moû pê quë m'entrambòvo. E dire quë mi l'aviouc tant charchô!
Ma lâ sourpreza laz èroun pâ finiô perquè, coumà fauc per prènne ma martëlèuro a la man, m'avizou qu'il èro plû quë mèzzo: la lhë mancòvo l'autre toc, quel quë s'aponcho dëdin la tèro. L'ez eiquì alouro quë la m'ee vengù un dotte: vò-ti jouô quë l'autre toc al ee pròppi eelòe, apounchà adont èec martëlà?
Tirou arèire l'èrbo, agacchou ben: l'ee pròppi parelh, l'autre toc al ee eiquì, apounchà dëdin la tèro.
Tout dë suitto poiouc pâ coumprènne coumà l'èro pougù aribô; ma pèu, en lhë pensent ben, më siouc asouvengù quë, cant aviouc seà eiquì, aviouc sentì calcaren dë dur, ma creòvou quë la fosse un chaabrèuc e lh'aviouc pâ faet cô.
Noumpô, l'ero la martëlèuro, ma moun dòlh al èro talment ben martëlà qu'al aviò talhà la martëlèuro e mi, en creent que la fosse un chaabrèuc, me n'èrou pâ dâ tout avizà.
commenta